Tomb Raider Archivy S.2

Autor/ka: Dan Jurgens
Názov diela: Tomb Raider Archivy S.2
Séria: Tomb Raider Archivy
Vydavateľstvo: Comics Centrum
E-shop: Comicscentrum.cz
Rok vydania: 2017
Hodnotenie autorom recenzie: 90 %

Lara Croft je späť. Je drsnejšia a nebezpečnejšia ako kedykoľvek predtým. V druhej zbierke svojich dobrodružstiev sa k nám vracia hneď v ôsmich napínavých príbehoch, v ktorých s ňou navštívite ďalekú budúcnosť aj dávnu minulosť, prepadnete sa do hlbín zeme a odhalíte stáročia pochované záhady sveta.

Pri listovaní touto úžasnou zbierkou som si neraz povzdychla, aká je to škoda, že ja kresliť neviem. Ilustrátori, ktorí sa na nej podieľali, nepochybne patria k najlepším vo svojom odbore. A hoci sa mi osobne páčili najviac kresby Andyho Parka, aj tie ostatné mali niečo do seba. Vytkla by som im snáď len to, že kým Andy si dal zjavne záležať na každej kresbe, bez ohľadu na jej veľkosť a kreslil Laru zakaždým, povedzme to, proporčne, ostatní ilustrátori drobné kresby podstatne zjednodušili a až príliš zdôrazňovali Larine prednosti, čo pôsobilo mierne rušivo.

Nie je preto žiadnym prekvapením, že ilustračne sa mi najviac páčil hneď prvý príbeh s názvom Střípky času, ktorý bol rozdelený na štyri časti a bolo na ňom vidieť, že je premakaný po vizuálnej aj obsahovej stránke. Nielenže bol pekne napínavý, ale dokonca ma aj príjemne prekvapil pútavou dejovou líniou a nečakanými zvratmi, ktoré dodali celému príbehu šmrnc. V tomto prípade sa na 100% potvrdilo, že kombinácia Andyho Parka a Dana Jurgensa je pre Laru to pravé orechové a Střípky času boli skvelým úvodom celej zbierky.

Tempo, ktoré tento príbeh navodil, však trochu zbrzdil ďalší, ktorý po ňom nasledoval – jednodielový kúsok Devět životů. Dejovo bol síce zaujímavý, napriek tomu, že bol krátky, no ilustračne ma neoslovil. Kresba bola miestami priveľmi jednoduchá, jednotvárna a zďaleka nie taká prepracovaná, ako to bolo v prípade Andyho Parka. Niežeby som chcela prácu Gerarda Sandovala znevažovať, ale v tomto prípade sa mi jeho práca až tak nepozdávala, keď som ju  porovnala s inými príbehmi.

V ďalšom príbehu s názvom Tigří stezkou nastala zmena na poste scenáristu aj ilustrátora, čo Lare zase prospelo. Musím povedať, že sa hneď zaradil k mojim najobľúbenejším. Bol vtipný, napínavý, zároveň však aj príjemne romantický a čo sa mi páčilo úplne najviac, pripomenul mi hry, pri ktorých som strávila toľko času, a aspoň na pár chvíľ som sa vďaka nemu vrátila do detstva.

V Zahradě Medusině sa opäť ilustrátorského pera chopil Gerard Sandoval a tentoraz ma celkom dostal. A hoci príbeh nebol dlhý, mal všetko. Napätie, pekne rozvitú romantickú líniu, ktorá bola naznačená v tom predchádzajúcom, a na konci poriadny cliffhanger, ktorý bol perfektne využitý v ďalších dieloch. Proste sa stal ďalším skvelým kúskom, ktorý krásne premostil jednotlivé príbehy obsiahnuté v zbierke a dobre ich prepojil.

Ďalšie stránky patrili trojdielnemu príbehu Propast. Ilustrátorsky patril najprv k tým lepším, hoci dejovo ma nenadchol. Lara ako sporo odetá otrokyňa snažiaca sa dostať zo zajatia mi proste nesadla. Rovnako ani zmena ilustrátora počas deja, kvôli čomu sa aj sama Lara vizuálne dosť zmenila, podľa mňa nebola šťastným riešením a celkom ma táto voľba prekvapila.

Zlá krev však znova dvihla latku. Dejovo bol tento dvojdielny príbeh asi najlepší. Nedokázala som sa od neho odtrhnúť a hltala som stránku za stránkou. Aj vás určite presvedčí o tom, že túto zbierku jednoducho musíte mať. Objavili sa v ňom staré známe postavy (napoviem: práve z tých kratších príbehov), ale aj celkom nové, ktoré boli perfektne spracované. Valju som si obľúbila od prvej chvíle a okamžite ma zaujal. Ostalo to tak až do samotného konca a stále mám pocit, že bol jednou z najlepších postáv celej zbierky.

Pred veľkým finále čakal ešte jeden krátky príbeh s názvom Dobyvatel. Musím sa priznať, aj keď je to trochu zahanbujúce, ale tento príbeh som celkom nepochopila. Osobne by mi ani neprekážalo, keby v zbierke nebol. Pôsobil skôr ako nejaká odbočka od hlavnej dejovej línie alebo doplnkový príbeh.

Ale! Prejdem radšej k záveru. Ten patril Andělovi temnoty. Rovnako ako Zlú krev ho ilustroval Tony Daniel. Tu bolo najlepšie vidieť to, čo som spomínala už skôr. Niektoré kresby boli priam dokonalé, iné zas pôsobili, akoby boli spravené narýchlo, a tak trochu odfláknuté. Naozaj nechcem nikoho znevažovať, keďže ja nie som schopná nakresliť ani len rovnú čiaru, ale nedá mi opäť v tomto smere nevyzdvihnúť Andyho Parka, ktorého dielo som si priam zamilovala. No vráťme sa k poslednému príbehu. Po dejovej stránke bol výborný. Napínavý, prekvapivý, nepredvídateľný. Rozhodne v tejto zbierke patril do mojej top trojky.

Nasledujúce stránky Archivov S.2 sú opäť venované jednotlivým obálkam, ktoré sú štýlovo rôznorodé a ponúkajú tak na Laru rôzne pohľady. Nepochybne každý si v nich nájde svojho favorita. Čo sa mi však naozaj páčilo, bolo to, že posledné strany boli venované fanartu, teda niečomu, čím obyčajní smrteľníci, ako my, priam žijú. Toto gesto ma naozaj dostalo a myslím, že bolo krásnou bodkou za ďalšou kapitolou Larinho života, ktorú nám autori predostreli.

Laru milujem odmalička a vždy ma poteší každá príležitosť vrátiť sa k nej, či už vďaka hernej konzole, televíznej obrazovke alebo stránkam kníh. Aj preto zo srdca ďakujem vydavateľstvu Comics Centrum za to, že mi opäť umožnilo zalistovať si v zbierke jej príbehov a ponoriť sa tak do fantastického sveta dobrodružstiev, o ktorom môžem v tom skutočnom len tajne snívať.

Pre Fantasy-svet.sk recenziu napísala: Ella
Ďakujeme vydavateľstvu Comics Centrum za poskytnutý recenzný výtlačok.


Recenzie smú pridávať iba užívatelia, ktorí na to majú právo.

Pokiaľ by ste chceli pridávať recenzie, môžete napísať niektorému z webmasterov alebo adminov.