Oskar Fuchs: Hitokiri

Autor/ka: Oskar Fuchs
Názov diela: Hitokiri
Séria: -
Vydavateľstvo: Epocha
E-shop: Epocha.cz
Rok vydania: 2018
Hodnotenie autorom recenzie: 75%

Michael Lindner nie je typický hrdina. Svojim spôsobom archeológ a zároveň vykrádač hrobov si tentokrát do svojej líščej papule nabral príliš veľké sústo. Napísala som snáď líščej? Presne tak, pán Lindner sa vie meniť v líšku, je to totiž líškodlak! V tomto prípade ide o klasický príbeh, nie o ľahké rozprávanie typu - besná líška pohrýzla človeka, z ktorého sa potom stal lišiak. Takú nudu by nám autor Oskar Fuchs určite nenaservíroval. Aj o tom sa, samozrejme, v knižke dozviete. Ale teda, čože Lidner vyviedol? Prebudil samotného pána Váhu a Tatier, Matúša Čáka Trenčianskeho! Uhorský šľachtic žijúci v rokoch 1260 – 1321 pochopiteľne nebol nadšený, že mu niekto vykráda hrob a nebodaj si ešte dovolí zobrať jeho hlavu! Toto výtržníctvo, samozrejm,e nenechá antimagickú sekciu chladnú, a tak Lindner musí utekať až sa mu za chvostom práši. Aby toho však nemal málo, pridá sa ešte spor medzi samotnými líškami a to mu chcene-nechcene prihrá do rúk legendárny meč Hitokiri, čepeľ, ktorá mu život skomplikuje, ale zároveň aj všetko vyrieši...

Príbeh sa odohráva v Čechách, samozrejme aj na Slovensku, a že najväčšou menšinou u nás sú Maďari, je všeobecne známe. Aby táto zmes kultúry a jazykov bola dostatočne cítiteľná, implementoval autor do konverzácií všetky tri jazyky. Postavy primárne hovoria česky, na Slovensku sa nevyhnete slovenčine a keď magická bytosť slovensky nehovorí, tak maďarčina to istí. Viete vôbec, ako sa maďarsky povie Smolíček pacholíček? :-)

Že Fuchsovým koníčkom je aj história a mytológia je z knihy jasné. Samotné využitie glorifikovanej postavy Matúša Čáka a ďalších vplyvných uhorských mien s historickou presnosťou (ako len písomné pramene dovolia) milo potešia. Keď vám až tak nevonia naša mytológia či história, môže vám zavoňať kultúra vzdialeného východu. Oháňať sa bude samurajskými mečmi, a k líškam neodmysliteľne patrí aj bohyňa Inari.

Objaví sa aj popkultúra, referencií a easter-eggov sa nájde za plnú hrsť. Zjavia sa aj upíri, takí tí tradiční aj mierne Twillightoví, svoju zmienku bude mať dokonca aj My Little Pony. Pochopiteľné je, že v dobrom sa tieto fenomény úplne spomínať nebudú. Hitokiri sa drží univerza, v ktorom sa odohráva aj autorove prvé dielo, Frost. Vojnového mága Zikmunda Frosta si čitatelia užijú aj po boku Michaela Lindnera. Kým Frosta som nečítala, samotný mág mi prišiel sympatický, takže už viem, čo si v najbližšej dobe prečítam.

Koniec knihy sa trochu ťahá. Vyvrcholenie deja je niekoľko strán pred koncom knihy, potom je tam ešte slabší dojazd. To sa niekomu bude páčiť a niekomu nie. Nápad je to zaujímavý, pretože autor načrtáva kam postavy smerujú/budú smerovať. Trochu to vyzerá aj ako načrtnutie možného pokračovania, uvidíme či nás autor prekvapí. Ja by som vytkla len finálny súboj proti hlavnému nepriateľovi. Tajomná osoba, ktorá za všetkým tým stojí, nakoniec snáď ani nebola taká mocná, padla pomerne jednoducho a rýchlo.

Čo je však škoda pri tejto knihe, tak to je jej vzhľad. Vydavateľstvo Epocha má zvyčajne veľmi pekné obálky, veď Františka Kotletu som našla náhodou práve vďaka nim. Keď som však videla dizajn Hitokiri, tentokrát sa marketing nevydaril. Obálka je svojím spôsobom gýčová, chlapík s plným fúzom sa tam snaží odrezať hlavu blondíne s tesákmi. Na prvý pohľad som myslela, že ide o upírku schovávajúcu sa za povolanie ľahkej dámy, ale to som bola totálne vedľa! Ide o kicune – japonskú líšku. Že japonsky nevyzerá, je myslím si, jasné, a tá vytetovaná vlčia laba na stehne tomu tiež veľmi nepomáha... Vyobrazenie hrdinu mi tiež nejak nesadlo. Lindner je tiež dámami dostatočne žiadaný, že by za to mohli tie fúzy?? A v neposlednom rade jeho meč. Hitokiri, ktorý dal názov celej knihe vyzerá nejak zvláštne. Môže za to trochu aj uhol natočenia čepele, stále je to však akýsi zvláštny hybrid. Katana, ako sa tieto meče nazývajú, by mala byť určite zahnutejšia a s tenšou špičkou... Obálku preto hodnotím ako veľmi slabú a škaredú.

Hitokiri čitateľa zabaví, o tom diskutovať nemusíme. Svet je dostatočne premyslený, čo je často problém v dielach, ktoré čerpajú z našej reality. Samotné stvárnenie a vysvetlenie líškodlaka ako bytosti je skvelé. Príbeh je slušne rozvrhnutý, i keď ten koniec mohol byť domyslený inak. Keďže ide sčasti o rezbu nemŕtvych, pretože presne to pán Váhu a Tatier je, dej sa dá predpovedať pomerne jednoducho. Aj nepôjde o nejaký super komplikovaný román, fanúšikovia domácich autorov, ako je Kulhánek a Kotleta, môžu plesať, máme tu ďalšie dobré čítanie.

Pre Fantasy-svet.sk recenziu napísal: Youko Akira
Ďakujeme vydavateľstvu Epocha za poskytnutý recenzný výtlačok.


Recenzie smú pridávať iba užívatelia, ktorí na to majú právo.

Pokiaľ by ste chceli pridávať recenzie, môžete napísať niektorému z webmasterov alebo adminov.