Kniha: Atlantis

Dve silné, hoci odlišné ženy spečatia osud starovekého ostrova Atlantis. Princezná Korinea môže zabezpečiť mier svojej ríši, ktorá sa už desaťročia zmieta v konfliktoch, musí sa ale vzdať všetkého, čo jej je blízke. Jedinú útechu nájde v princovi Doreiovi, ktorý má však v pláne oveľa viac, ako dáva najavo. Kým neviestka Jasydia si nájde cestu zo svojho bezútešného života až na miestodržiteľský dvor najmocnejšieho panovníka ríše, Korinea je postavená pred najdôležitejšiu skúšku svojho života: podarí sa jej skrotiť zlo, ktoré jej milovaného pred očami mení na nepoznanie, alebo sa mu bude musieť postaviť čelom a riskovať stratu toho, čo je pre ňu najcennejšie? Podarí sa Jasydii vyrovnať sa s ranami z jej minulosti? Koľko toho bude musieť ešte obetovať? Ako a prečo sa príbehy Koriney a Jasydie skrížia? Ich vzájomná spolupráca môže konečne priniesť mier rozorvanej ríši, rovnako však môže Atlantis s jeho obyvateľmi navždy zmazať z povrchu zemského.

O autorke

Zuzana Guričanová (nar. 1992) vyštudovala sociálnu pedagogiku a poradenstvo. Písanie príbehov je jej najmilšou záľubou, doslova odkedy vie písať - svoju prvú poviedku napísala v školskej družine. Obľubuje fantazijné žánre s nádychom histórie, ale aj dystopické sci-fi. Svoju tvorbu kedysi zverejňovala na www.mamtalent.sk, www.mojakomunita.sk, na webe www.fantasy-svet.net a v súčasnosti na stránke www.priori-incantatem.sk. Vo voľnom čase okrem písania rada chodí na prechádzky do prírody, pozoruje hviezdy a skúma vesmír, učí sa maľovať olejovými farbami, rada cvičí. A najradšej sa stráca vo vymyslených svetoch - knižných, filmových či seriálových.

Ukážka z obálky

Doreius sa znovu rozbehol ku kormidlu, pretože pre Petrila nebolo ľahké riadiť loď i vzpierať sa prudkým nárazom vetra. Spoločne krútili dreveným kormidlom, ale bolo to nad ich sily. Plavidlom zmietali živly Žiariaci meč sa nezadržateľne niesol po rozbúrených vlnách k skalám, ktoré sa už jasne črtali neďaleko. Pri každom blesku ich uzreli ozrutnejšie a hrozivejšie. Keď si princ priznal, že snaha ovládnuť kormidlo i loď nemá zmysel, vrátil sa ku Korinei, ktorá stále bola v bezvedomí.

Každý na lodi sa pridŕžal, čoho sa dalo, len aby sa udržal na palube, veslári vybehli z podpalubia, aby sa neutopili, ale mnohí beztak popadali do vody a ich telá naveky zmizli. Petriles sa pridal k veštkyni a Zahre, vedno s nimi stískal sťažeň.

V jednom okamihu sa ponad loď prehnala obrovitánsky vysoká vlna a Doreius vtedy Korineu ochránil vlastným telom, zvalil sa nad ňu a v chrbte pocítil bodavú bolesť, keď doňho prudko narazila ľadová voda. Celý premoknutý s námahou vyskočil na nohy a posledné, čo uzrel, bol záblesk pretínajúci oblohu. Potom ho postihol ďalší prudký náraz, no nedokázal posúdiť, či prišiel zhora, či zdola, či to bola voda alebo skala, či sa loď roztrieštila, alebo ostala celá. Už nič nevidel a nič nepočul.

Tlačová správa vydavateľstva TRIO Publishing